A preto ma výnimočne potešil nový zákon, ktorý príjemným, nenúteným spôsobom vštepuje národnú hrdosť už deťom v školičkách. Veď čo viac našim deťom môžeme dať? Hrdosť na rodnú hrudu, na našu vládu, politikov, znak, vlajku, hymnu. Aká to nádhera !!!
A aby som dokázal nie len sám sebe, ale predovšetkým vám aj vám, začal som trénovať spev Slovenskej hymny už včera ráno. Rozlepujem si oči a začínam : „Kde domov můj…“. Zbledol som a okamžite som na seba podal trestné oznámenie aby to nemusela urobiť pani Bielofúzová.
Skúšam znova, ale spomínam si len na prvý verš. Hanba. Ani ten hlas a melódia nie je úplne v poriadku. Listujem v zlatých stránkach a hľadám učiteľku spevu. Radšej mladú a peknú, lebo som estét a verím, že pekne spievať môže len pekná žena. Dohováram si stretnutie, rýchlokurz spevu, vyladenie hlasiviek, masáž a ďalšie doplnkové služby. Za pol dňa a 5000 CZK som „hotový“.
Večer prichádzam domov, postavím manželku, deti a psa do pozoru a zaspievam hymnu ľúbozvučným hlasom. Odmenou sú mi slzy dojatia a skučanie psa. Povzbudený úspechom obieham susedov a svoj heroický výkon opakujem. Každému osobitne. Nie každý to chápe správne a do ruky mi strkajú 10 korunáčku.
Teraz som už pripravený obehnúť všetkých svojich kolegov...Na koledy ešte nie je čas, ale aspoň si zarobím na cigarety.