reklama

Výprava, alebo “Dadaizmus v praxi”

Chceš ma mať a nemáš. Chcem mlčať a nemôžem. Chcem, aby si mlčala a nemôžeš (každý z iného dôvodu). Chcú, aby sme boli, a sme (do pekla). Teremetete zavináč. Ak to takto pôjde ďalej, zahynieme zbytočne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Mal som cestovať z Martina do Prahy. Pokazilo sa mi auto. Neviem prečo, len zrazu nebolo. Ani neviem, či ho niekto ukradol, alebo len tak sublimovalo s Kotlinským vzduchom. Ráno som sa zobudil (bolo to ráno?) a na mieste, kde stálo, bol len odkaz namaľovaný na plátne : „Ak chceš viac, praj si menej.“. Vlak som odmietol. Lietadla sa bojím. Zostávala loď. Dal som sa na to. Cestoval som štyri mesiace a nezažil som viac zmyslami naplnený čas. Až na morské panny. Otravovali a boli všade. A ešte morská nemoc kapitána mi robila starosti. Mýlil si svetové strany a pod posteľou svojej milenky v neďalekej Moskve si zabudol GPS. Nakoniec sme sa pomocou hviezd dostali až do Lisabonu. Možno ďalej ako sme chceli, ale príjemnejšie ako sme mysleli. „Zázračná výprava.“, povedal Dano a vystúpil. Robovi vravím „Ostaň ešte, v Algarvé bude Bonobo.“ Ostal. Za tri dni sme boli tam a zažili sme ho, ale už si nepamätáme, či naozaj. S určitosťou ale predpokladám, že to bolo krásne. Loď odplávala. Kapitán ju vymenil za nápojový lístok a to je jediný dôvod na nelásku k nemu. Nie že ju vymenil, ale spolu s nápojovým lístkom a s barmankou utiekol naspäť do Kotliny. Sviňuch. Stopom. Barborka kričí : „Milujem Ťa“ a ja viem, že ja milujem ju. Blonďatá letuška ma láka do lietadla a Juraj zvedie kapitána a odletia spolu na Malorku. Letuška ostáva a stane sa mojou ženou. Svatbu sme mali na jahodovej plantáži uprostred červenej hliny. Družička bola Barborka a niekoľko marockých robotníkov. Marokáncov si okamžite zamilujem, lebo v odľahlej zemi mi dali pocítiť teplo spriaznenosti. Neskôr si uvedomujem, že to bolo ich čokoládou. Ale nie len ňou. V miestnej tlačiarni autobusových lístkov (kde sa vzala uprostred jahodovej plantáže?) nám zhotovili svatobné oznámenie. Bolo čierno-biele kvôli embargu inej farby generálom Frankom. Aj ten bol naším hosťom. Ďalší mesiac sme sa presúvali cez vnútrozemie až k Španielskej Islantili za Zuzkou. Jej Carlos nám hneď dal okolo krku pomarančíkový veniec a blahoželal k víťazstvu nad mamonom. Po otázke „Was ist das Mamon?“ sa zľakol, že sme fašistický špióni, z čoho sme ho hneď oslobodili ďalšou otázkou „čo máš piť?“, po ktorej pochopil, že sme len jednoduchí pijani. „Volám sa Vlado Bednár a som statočný opilec.“, rezonuje mi v hlave. Mám ho rád.

Rudo Schimik

Rudo Schimik

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Turčianska Kotlina - Praha Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáKadečoPoetický chlp

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu